Opálenie nie je znak zdravia ani ochrany. Je to viditeľná reakcia kože na už prebiehajúce poškodenie DNA – melanocyty produkujú viac melanínu presne preto, že sa bránia škodlivému žiareniu, ktoré ich už poškodzuje. Odborníci sa preto zhodujú v tom, že „bezpečné opálenie" v skutočnosti neexistuje.
SPF krémy sú jednoznačne najviac kontroverzné kozmetické produkty. Napriek tomu, že množstvo vedeckých štúdií a dermatológov ich jednomyseľne odporúča ako jediné účinné opatrenie pred rakovinou pokožky a najviac efektívny produkt pred starnutím pokožky množstvo ľudí si vždy dokáže obhájiť a nájsť dôvod, prečo ho stále neplánujú zaradiť do svojej každodennej starostlivosti o pokožku. Poďme sa preto pozrieť na šesť najčastejších výhovoriek - a na to, čo o nich hovorí veda.
„Potrebujem vitamín D"
Toto je asi najrozšírenejší mýtus o opaľovacích krémoch. Pravda je, že bežné, každodenné používanie SPF nevedie k nedostatku vitamínu D. Telo si u ľudí so svetlejšou pleťou dokáže vyrobiť maximálne množstvo vitamínu D už po niekoľkých minútach slnečného žiarenia – všetok čas navyše strávený na slnku bez ochrany už neprináša žiadny ďalší benefit pre hladinu vitamínu D, iba zvyšuje poškodenie DNA v kožných bunkách. Klinické štúdie navyše opakovane potvrdili, že ľudia, ktorí SPF používajú denne, si dokážu udržať normálnu hladinu vitamínu D – väčšinou preto, že žiadny krém nedokáže zablokovať úplne všetko žiarenie, a navyše vitamín D je bežne dostupný aj zo stravy či výživových doplnkov, ktoré sú oveľa spoľahlivejším a bezpečnejším zdrojom než nechránené opaľovanie.
„Moja pokožka sa nikdy nespáli"
Absencia spálenia neznamená absenciu poškodenia. UV žiarenie spôsobuje poškodenie DNA v kožných bunkách bez ohľadu na to, či sa toto poškodenie navonok prejaví začervenaním alebo nie. Pri opakovanej expozícii sa toto poškodenie kumuluje – vedie k predčasnému starnutiu pleti (vráskam, strate pevnosti, pigmentovým škvrnám) aj k dlhodobo zvýšenému riziku rakoviny kože. Schopnosť „nespáliť sa" jednoducho znamená, že koža má vyššiu prirodzenú toleranciu voči spáleniu, nie že je voči UV žiareniu imúnna.
„Mám tmavšiu pleť, ja nepotrebujem UV ochranu"
Melanín skutočne poskytuje istú prirodzenú ochranu, tá však zodpovedá približne SPF 7 až 13 – teda výrazne menej, než odporúčaná úroveň ochrany. Tmavšia pleť sa síce spáli menej ľahko, no UV žiarenie na nej napriek tomu spôsobuje nerovnomerný tón, nevzhľadné pigmentové škvrny, melazmu a zrýchlené starnutie. Rakovina kože sa navyše u ľudí s tmavšou pleťou často diagnostikuje neskôr a s horšou prognózou, práve preto, že sa dlhodobo podceňovalo riziko u tohto typu pleti. Dermatológovia preto odporúčajú SPF 30 a vyšší úplne rovnako bez ohľadu na farbu pleti.
„SPF krémy spôsobujú na mojej pleti vyrážky"
Podráždenie po aplikácií nevhodnej UV ochrane je veľmi častý a bežný problém, ale riešením nie je vynechanie ochrany – je ním výber vhodnej textúry a fotoprotekcie. Najčastejším vinníkom podráždenia je parfumácia, ktorá sa v zložení môže skrývať pod desiatkami rôznych názvov. Pri výbere krému pre citlivú pleť, alebo mastnú pokožku je preto dôležité hľadať produkty bez parfumácie, farbív, denaturovaného alkoholu a silikónov – a nový produkt si vždy najprv otestovať na malej ploche pokožky. Vďaka tomu sa vyhnete
„Mám vodeodolnú UV ochranu, stačí mi nakrémovať sa iba ráno"
Bez ohľadu nato či je na vašom kréme uvedené, že je vodeodolný je potrebné po kúpaní, intenzívnom potení alebo utieraní uterákom nanovo aplikovať krém. UV filtre nie sú úplne fotostabilné a pri dlhšej expozícii slnku sa postupne rozkladajú, čím klesá ich účinnosť.
Prehliadaný a dôležitejší problém je, že väčšina ľudí si nanáša krém v oveľa tenšej vrstve, než aká bola použitá pri laboratórnom testovaní SPF hodnoty (testovacie množstvo je približne 2 mg/cm² kože – v praxi ľudia bežne nanášajú menej ako polovicu). To znamená, že reálne dosiahnutá ochrana je nižšia, než hovorí číslo na fľaštičke, ešte skôr, než sa vôbec začne riešiť reaplikácia. Dostatočné počiatočné množstvo je preto minimálne rovnako dôležité ako samotná frekvencia obnovovania.
Jediná UV ochrana na trhu, ktorá nexodiduje po dvoch hodinách, ale chráni minimálne 6 hodín je značka EVY.
„Netrávim až toľko času vonku"
Toto je jedna z najhorších výhovoriek, pretože väčšina slnečného žiarenia, ktorému sme denne vystavení, prichádza mimovoľne – teda bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. Bežné okenné sklo takmer úplne pohltí UVB žiarenie, no minimálne polovica UVA žiarenia ním prejde bez problémov – a práve UVA žiarenie je hlavným vinníkom predčasného starnutia pleti, keďže poškodzuje kolagén a elastín. Táto takzvaná „incidentálna" expozícia (cez okno auta, kancelárie či domácnosti) sa v priebehu rokov kumuluje. Dermatológovia zdokumentovali viacero prípadov nápadne asymetrického starnutia tváre spôsobeného práve dlhodobým vystavením jednej strany tváre slnku cez okno – napríklad u vodičov, ktorí strávili roky za volantom. Ak teda počas dňa sedíte pri okne, jazdíte autom alebo len prechádzate mestom, stále ste vystavení UV žiareniu.
„SPF ochrana je toxická"
Obavy z „toxicity" opaľovacích krémov väčšinou vychádzajú z nepochopenia rozdielu medzi tým, že sa látka v tele dá zmerať, a tým, že preukázateľne škodí. Štúdie, ktoré zistili merateľné množstvo niektorých UV filtrov v krvi, boli navrhnuté len na zistenie, či k vstrebávaniu vôbec dochádza – nie na preukázanie toho, že by toto vstrebávanie spôsobovalo zdravotné problémy. Európsky vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov (SCCS) opakovane potvrdil, že bežne používané filtre v koncentráciách schválených pre kozmetiku nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie. V Európskej únii je navyše schválených viac než 30 rôznych UV filtrov, čo dáva výrobcom aj spotrebiteľom širokú možnosť výberu vrátane čisto minerálnych variantov pre tých, ktorí uprednostňujú filtre pôsobiace len na povrchu pokožky. Riziko dlhodobého, nechráneného vystavenia sa slnku je pritom vedecky podložené a nepomerne vyššie než akékoľvek teoretické riziko spojené s bežným používaním schválenej kozmetiky.
Ako presne UV žiarenie zvyšuje riziko rakoviny kože:
UV žiarenie spôsobuje priame poškodenie DNA v kožných bunkách – vytvára takzvané fotoprodukty (cyklobután-pyrimidínové diméry), ktoré narúšajú štruktúru genetického materiálu. Súčasne vzniká aj nepriame poškodenie prostredníctvom reaktívnych foriem kyslíka (oxidačný stres). Pri silnejšej expozícii (spálení) telo spúšťa obranný mechanizmus – poškodené bunky sa buď opravia, alebo podstúpia riadenú bunkovú smrť („sunburn cells"). Problém je, že táto oprava nikdy nie je stopercentná: časť poškodených buniek prežije s mutáciami, ktoré sa v priebehu rokov hromadia. Keď sa takéto mutácie nahromadia v génoch riadiacich delenie buniek (napríklad v tumor-supresorových génoch ako p53), bunky sa začnú nekontrolovane množiť – to je základ vzniku bazocelulárneho a spinocelulárneho karcinómu aj melanómu. Práve preto je súhrnná, celoživotná dávka UV žiarenia (vrátane každého jednotlivého spálenia) tým hlavným faktorom, ktorý riziko rakoviny kože priamo zvyšuje.
Každá z týchto výhovoriek po bližšom preskúmaní neobstojí ako dôvod na úplné vynechanie ochrany pred slnkom. Riešením nie je rezignovať na SPF, ale vybrať si produkt, ktorý vyhovuje konkrétnemu typu pleti – či už ide o minerálny krém pre citlivú pleť, ľahký fluid pre mastnú pleť, alebo produkt s vyšším SPF pre dennú ochranu pri práci pri okne. Dôsledná fotoprotekcia zostáva jedným z najúčinnejších a vedecky najpodloženejších spôsobov, ako si dlhodobo udržať zdravú a mladistvo vyzerajúcu pleť.